Kultúrne pamiatky

Obsah

Holiša opäť zachraňovala svoju pamiatku

V tomto roku (2021) sme v našej dedine často stretávali ľudí so zdvihnutým nosom. Príčinou toho je nielen pýchana našu kultúrnu pamiatku, najstaršiu budovu obce, ale najmä zvedavý pohľad na to, čo sa dialo na vrchole rímskokatolíckeho kostola.Vežový štít na tejto kultúrnej pamiatke, ktorej isté časti sú svedkami prerománskej architektúry, dostal nové ošatenie z medeného plechu. Už dosluhujúce asfaltové šindle potrhané vetrom nielen esteticky kazili vzhľad kostola, ale spôsobovali aj ďalšie škody v konštrukcií strechy. V minulom roku bol kostol staticky zabezpečený a tak jeho dlhé roky pretrvávajúci havarijný stav, spôsobený vymývaním základov dažďovou vodou, bol odstránený vďaka dotácií z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tohto roku, nakoľko v obci žijú občania maďarskej menšiny v značnom počte, opravu veže zafinancovala Maďarská Vláda. Nielen vežový štít sa skvie v novom šate. Exteriér kostola sa podarilo obnoviť kompletne aj vďaka štedrým milodarom veriacich. Fasáda po celom obvode pamiatky dostala novú povrchovú úpravu a boli vymenené všetky klampiarske prvky. Miestna farnosť popri zámeroch vnútornej opravy kostola má v pláne aj realizáciu jeho nočného osvetlenia, preto čaká a dúfa, že Banskobystrický Samosprávny Kraj na budúci rok do svojich dotačných výziev zahrnie aj podporu rozvojových investícií takéhoto druhu. P. F.

Ipolygalsa ismét temploma megóvásán fáradozott

Az esztendő (2021) folyamán gyakran találkoztunk községünkben égnek szegezett orrú emberekkel. Ennek oka nem csak a műemlék jellegű legidősebb épületünk miatti büszkeség, hanem főként a kíváncsiskodó tekintet, amellyel figyeltük, hogy mi történik a templom legmagasabb pontjain. Egyes részeiben a román korra is emlékeztető templomunk to ronysisakja új rézlemez burkolatba öltözött. Az idejét kiszolgáló és szél tépte aszfaltzsindely nemcsak esztétikailag csúfította a templom kinézetét, de a tetőszerkezet fa elemeiben is sok kárt okozott. Az elmúlt évben templomunk statikailag volt rögzítve, amivel a sok évig közbiztonságot veszélyeztető állapota lett helyrehozva a Szlovák Köztársaság Kulturális Minisztériuma támogatásának köszönhetően. A folyó esztendőben, mivel községünkben jelentős számban élnek magyar nemzetiségű polgárok, a torony felújítását Magyarország Kormánya támogatta. Nem csupán a toronysisak dicsekedhet új köntössel, a templom teljes külső felújítása is megvalósult a hívek nagylelkű adományainak köszönhetően. Megújult a templomhajó falburkolata és a bádogos elemek is mind le lettek cserélve. A helyi egyházközség jövőbe néző szándéka, a tervbe vett teljes belső felújítással párhuzamosan, a templom külső esti megvilágítását is megvalósítani.

Kostol pred opravou / Templomunk a felújítás elött.

Kostol počas opravy / Templomunk a felújítás alatt.

Kostol po oprave / Templomunk a felújítás után.

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Holiši – história a projekt rekonštrukcie

Prvá písomná zmienka o obci Holiša pochádza z roku 1246, zatiaľčo existencia miestnej farnosti je doložená z písomných prameňov z rokov 1332-1337.

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je situovaný na dominantnej lokalite, na návrší na severozápadnom okraji obce. Dispozične je riešený ako jednoloďová stavba, s predstavanou vežou s ihlanovou strechou na západnej strane a s polygonálnym presbytériom na strane východnej. Loď je zaklenutá pruskou klenbou, strop presbytéria je tvorený valenou lunetovou klenbou. Zaujímavosťou kostola sú aj jeho zvony – najstarší je z r. 1612, novší z r. 1847 a najnovší z r. 1930.

Súčasná podoba kostola pochádza z roku 1768, keď gróf Ignác Koháry financoval rozsiahlu prestavbu staršieho objektu (erb rodu Koháryovcov je dodnes zachovaný v interiéri zvonice, nad vstupným portálom lode). V rámci staršieho vývoja sa zatiaľ zistilo niekoľko stavebných etáp holišského kostola. Jeho najstarším predchodcom bol kamenný románsky kostolík nezisteného pôdorysu, existujúci pravdepodobne už v 12. storočí. Ďalšie stavebné fázy sú doložené z 13. storočia a z prelomu 15. a 16. storočia. O uvedenej hypotéze vývoja svedčia sekundárne využité románske a gotické architektonické články, zabudované do súčasného muriva objektu, akými sú napr. opracované kamenné kvádre s povrchovým náterom, kamenný pravouhlý dverový portál, časť južného múru z plevových tehál, štrbinové okno s polkruhovým záklenkom, kruhové rozetové okno na východnej strane presbytéria, či zvyšky rebrovej klenby sakristie nájdené v okolí kostola. Žiaľ, okrem rozetového okna na presbytériu sú v súčasnosti všetky spomenuté stredoveké architektonické prvky prekryté omietkou a nie sú viditeľné. V posledných dvoch storočiach sa na kostole realizovali viaceré stavebné úpravy a rekonštrukcie rôzneho rozsahu (okolo r. 1854-1888, 1901, 1912, 1930). Počas II. svetovej vojny utrpel kostol masívne poškodenie, keď ustupujúce nemecké jednotky pri prechode frontu v posledných dňoch decembra 1944 z taktických dôvodov vyhodili do povetria kostolnú vežu (aby ju sovietske vojská nemohli využiť ako pozorovacie stanovisko pre navádzanie delostreleckej paľby na nemecké obranné pozície pri Lučenci). V povojnovom období bol kostol bez veže a zvony boli umiestnené v provizórnej drevenej zvonici stojacej pri južnej strane kostola. Nová veža bola postavená v r. 1999, pričom architektonický návrh novostavby bol rámcovo založený na pôvodnej novogotickej podobe. V r. 1998 bol kostol rozhodnutím Ministerstva kultúry zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok SR.

V posledných desaťročiach sa čoraz výraznejšie začali prejavovať príznaky narušenia statiky kostola v podobe postupného pribúdania zväčšujúcich sa prasklín v murivách, opadávania vonkajšej i vnútornej omietky, odklonu časti nárožia od vertikálnej osi a poklesnutia podlahy v interiéri lode. Najviditeľnejšie je poškodené severozápadné nárožie a západná štítová stena lode, ako aj steny veže. Praskliny sa však postupne rozšírili na celý objekt. Hoci v priebehu posledných 20 rokov boli vypracované až 4 statické posudky (v r. 1991, 1994, 2001 a 2008), neboli realizované žiadne sanačné práce.

Technický stav kostola sa preto naďalej zhoršoval, a to aj napriek snahám o čiastkové opravy (napr. svojpomocné čiastočné odvodnenie, neskôr výmena strešnej krytiny na lodi, atď.). Vzhľadom na havarijný stav objektu vydal Obecný úrad Holiša ako kompetentný orgán dňa 11.3.2019 nariadenie o bezodkladnom vykonaní zabezpečovacích prác a o dočasnom ukončení užívania kostola po dobu nevyhnutnú pre ich realizáciu. Od jari 2019 sú preto bohoslužby slávené v novopostavenej kaplnke v areáli farského úradu, prípadne v letnom období aj na jeho krytej terase.

Za posledné 2 roky podal miestny rímskokatolícky farský úrad niekoľko žiadostí na získanie finančnej podpory z rôznych zdrojov. Vzhľadom na finančnú náročnosť sa rekonštrukcia kostola bude riešiť v dvoch etapách. Prvá etapa rekonštrukcie je zameraná na statické zabezpečenie a odstránenie havarijného stavu objektu. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytlo financie na podporu realizácie projektu zameraného na tento účel s názvom „Holiša, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie – odstránenie havarijného stavu“ z rozpočtovej kapitoly MK SR na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti pamiatkového fondu. Poskytnutá dotácia je určená na úhradu výdavkov na statické zabezpečenie objektu. Práce pozostávajú z injektáže chemických kotiev určených na fixáciu základov a stabilizáciu okolitého podložia, ako aj z následného zabezpečenia celistvosti a stability nadzemných murív.

Druhá etapa, ktorá bude predmetom samostatnej projektovej žiadosti v budúcnosti, by mala zahrnovať komplexnú pamiatkovú obnovu interiéru a exteriéru kostola (so súbežným vykonaním archeologického prieskumu a in-situ prezentáciou zachovalých starších stavebných prvkov, dokumentujúcich vývojové etapy objektu).

Záchranou a obnovou kostola a odprezentovaním jeho vývojových etáp sa táto kultúrna pamiatka stane vzácnym dokladom ranno-stredovekej architektúry na juhu Slovenska.

V prípade záujmu môžete na záchranu a obnovu kostola v Holiši prispieť aj Vy, a to dobrovoľným individuálnym finančným darom na číslo účtu SK54 0900 0000 0000 5932 5686.

Text a fotografie: Radomír Hrivňák

Zdroje:

Drenko, J. Holiša – monografia obce, Obecný úrad Holiša 1996, ISBN: 80967580-3-9

Rímskokatolícky farský úrad Holiša

Obecný úrad Holiša

Statický posudok z r. 1994 (Technická správa)