Obsah

História obce

 

1Obec vznikla zo staršieho osídlenia, ako o tom svedčia i archeologické nálezy z mladšej doby kamennej, z eneolitu. Ide o črepový materiál z neskúmaného sídliska bukovohorskej kultúry, sídlisko polinskej kultúry zo strednej a mladšej doby kamennej a dvojramenného bronzového sekeromlatu s kotúčovitým tylom, ktorý slúžil ako symbol moci a odznak náčelníkov. Z Holiše sa uvádza Rímsko - barbarské žiarové pohrebisko. Tento hrob je zatiaľ jediný známy z Poiplia. Z etymologického výkladu Galsa - Holiša. Slovo Golsa je známe už z roku 1213, je staroslovanského pôvodu. Rod Galšovcov vlastnil Holišu už v roku 1275.

2Prvá listinná zmienka o Holiši je z donačnej listiny kráľa Belo IV. z 10. januára 1246. Pri opise fiľakovského panstva, ktoré začína južne od hradnej brány Fiľakova - Fylek sa uvádza: „...pri pozemku Kováči v susedstve Kurtáňa, potom pri pozemku synov Puruna pozdĺž rieky Suchá ku pozemku Galsa cez rieku Ipeľ smeruje k pozemku Hrabova, ktoré je Vechuslava...“. Je to jedinečný opis, ktorý obsahuje početné topografické názvy obcí, majiteľov, potokov a riek. Mnohé historické názvy sa používajú aj v súčasnosti.

3Postavenie poddaných v územnosprávnej jednotke Novohrad sa v priebehu 13. storočia zhoršovalo. Poddaní odmietali plniť povinnosti, obsadzovali zemepánom pôdu. Na šľachtické spory doplatili poddaní v Holiši v roku 1275. O vzniku zemepánskej hradnej pevnôstky v Holiši nemáme dokumenty, zdá sa však, že toto opevnenie zničili Tatári v roku 1285. S hradnou pevnôstkou sa stretávame až v 15. storočí. Zmienku o Holiši máme v pápežskom desiatkovom súpise z rokov 1332 - 1337, kde sa spomína sídlištná jednotka Holiša pod názvom Augualsa. V roku 1375 šľachtici z Holiše postavili kaplnku v Holiši.

4Kráľovná Alžbeta v novembri 1440 poverila Jana Jiskru z Brandýsa, aby obsadil hrad Szanda a vojensky jej zabezpečil aj fiľakovské panstvo. Holiša bola na ceste medzi Lučencom a Fiľakovom, cez ktorú prechádzali rôzne vojská a v obci si dopĺňali zásoby. V druhej polovici 15. storočia Holiša patrila rodu Lossonczyovcov. Podľa listiny datovanej 23. mája 1469 v Holiši bol hrad v držbe synov Lossonczyho. Na mape z roku 1528 je zaznamenaná aj Holiša pod názvom Galsa aj s opevneným kostolom s vežou, ktorý slúžil v čase nebezpečenstva pre úkryt obyvateľov.

5V roku 1549 sa Holiša uvádza ako Galsaa. Zemepánmi boli Galsayovci, spolu vlastnili 11 port. V službe mali 1 sluhu a jeden obyvateľ nemusel platiť daň. Druhým zemepánom bol Lörincz Bakoczay, ktorý mal 3 porty, 1 želiara, 1 remeselníka a mlyn. Súpis z roku 1553 uvádza Holišu, že patrí do okresu Juraja Madácha a že má 14 port. V roku 1554 patrila Holiša pod fiľakovské panstvo. Turecký súpis z roku 1554 Holišu uvádza ako súčasť Sečianského sandžáku, ale s poznámkou, že patrí Fiľakovu. Po oslobodení Holiše od Turkov v roku 1593 bol zemepánom obce František Varbóky. Rod Lossonczy vymrel v mužskej línii v roku 15554. Urbár spísal Christophori Ungnad Holišu uvádza ako Galcz.

6V roku 1598 sa zemepánmi stali dediči Varbókyho. V roku 1612 bol vyhotovený zvon kostola v Holiši. 17. storočie bolo pre obec Holišu a okolie veľmi kruté. Bolo vyplnené bojmi medzi súperiacimi mocenskými skupinami habsburskej ríše. V tomto období Holiša patrila z veľkej časti rodu Forgáchovcov z Haliče. Od rodu Forgáchovcov získali Koháryovci veľkú časť majetkov a pozemkov v Holiši, ktoré už patrili fiľakovskému panstvu. V roku 1715 a 1720 spísali v Holiši 11 maďarských domácnosti. Holiša patrila do okresu Fiľakovo. Poľnohospodárstvo zaznamenalo v 18. storočí pokrok. Rozširuje sa efektívnejšie majerské podnikanie, orientované na tovarovú výrobu. V roku 1742 sa obec Holiša spomína ako Galsa. V druhej polovici 18. storočia bol zemepánom Holiše gróf Ignác Koháry.

7Urbárskou reguláciou v rokoch 1770 - 1771 pripadlo na jedno gazdovstvo v Holiši priemerne 15,3 ha pôdy - lúky, oráčiny, čo bolo v celku dobré. V roku 1773 vznikla v Holiši farnosť a začali sa viesť aj matriky. Súpis Cigánov - Rómov z roku 1775 vykazuje v Holiši len jednu, sedemčlennú rodinu. Prvý súpis obyvateľov Uhorska v roku 1785 uvádza, že zemepánom Holiše je gróf František Koháry. V Holiši bolo 52 domov, 61 rodín, 425 obyvateľov. Jeden kňaz, jeden úradník, 57 roľníkov, 29 želiaov. Urbárska regulácia Márie Terézie - zákonné úpravy ekonomických a mimoekonomických vzťahov medzi poddanými a zemepánmi. Uskutočnila sa vlastná klasifikácia obcí a navrhol sa rozsah sedliackej usadlosti pre jednotlivé triedy obcí a pôdy, čo tvorilo základ celej regulácie. Tlačou vydali jednotné URBARIOMA vo viacerých bodoch, tam kde vynechali voľné miesta rukou dopisovali nariadenia podľa miestnych podmienok. Vpísali sa mená zemepánov. Každý urbár bol opatrený 2 pečaťami. Odtlačok na papieri je z červeného vosku. Regulácia zostala v platnosti od roku 1771 až do roku 1848.

8Monografia Novohradu (1826) uvádza, že Galsa má oráčiny - pôdy a lúky prospešné, že na rieke Ipeľ je dobrý mlyn a zemepánom je knieža František Koháry, hlavný kancelár. Obec má už 48 rokov kostol, z roku 1612 zvon, 543 rímskokatolíkov a vtedajším farárom bol Jozef Haladín. Má fílie Fiľakovské Kľačany a Ipoly Nitra a tri pustatiny Lazi, Sáfi a Zsidó. V rokoch 1831 a 1879 pustošila ľudí v Holiši cholera. Polovica obce vyhorela v roku 1854. K obci patrila aj pustatina Lipótszálás.

8V roku 1910 mala obec 125 domov a 552 rímskokatolíckych obyvateľov. Pošta, telegraf a železničná stanica boli v Lučenci. K obci patrili aj pustatiny Lipovská a Krutoková. V roku 1911 sa uvádza ako Ipolygalsa, patrí do okresu Fiľakovo, obvodný notariát bol vo Fiľakovských Kľačanoch, obec mala 522 obyvateľov. Hospodárske družstvo v Holiši bolo založené 25. marca 1918, stanovy boli schválené 28. septembra 1918. Cieľom družstva - spolku bolo pestovanie lásky k životu na dedine a k obrábaniu pôdu. V prípade potreby poskytovali pomoc malým gazdom. Podporovali záujmy poľnohospodárskych robotníkov a v prípade choroby a pracovnej neschopnosti im poskytovali pomoc. Zabezpečovali aj šírenie poznatkov z poľnohospodárstva a pre členov zabezpečovali domáce i hospodárske prostriedky. Spolok pomáhal s predajom poľnohospodárskych produktov a plodín. Poskytovali aj právnickú pomoc pre gazdov a zabezpečovanie úver a podobne.

Po rozpadnutí Rakúsko - Uhorska a po vojnových udalostiach tzv. republík rád bola v roku 1919 Holiša, vždy pod názvom Galša pripojená k Československej republike. V roku 1919 bola zriadená v Holiši aj železničná stanica na Lučenec a Fiľakovo. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Fiľakove a v Lučenci. V roku 1921 mala Galša 476 obyvateľov.

9V roku 1936 bola obec elektrifikovaná. V roku 1938 mala obec 561 obyvateľov z toho 56 československej národnosti., 456 maďarskej a 49 inej národnosti. V novembri 1938 bola obec Galša pripojená k horthyovskému Maďarsku. V roku 1940 ma Galsa 574 obyvateľov. V roku 1944 Partizánsky oddiel Thälman operoval v oblasti okolia Lučenca a Holiše. 5. októbra 1944 zničila diverzná skupina pod vedením G. Sčukina železničný most cez rieku Ipeľ na úseku trate Lučenec - Fiľakovo pri Holiši. Prvé dni roka 1945 obyvatelia Holiše privítali v ohni prudkej delostreleckej paľby Červenej armády. Ustupujúce vojská zničili vežu kostola, aby nemohla slúžiť ruským vojskám ako pozorovateľňa. Po oslobodení bola Galša znovu pripojená k Československej republike. V roku 1946 do roku 1948 bola v obci zriadená „Správna komisia“, ktorá vybavovala obecné záležitosti. V 1948 roku sa v obci zriadil Miestny národný výbor. Od roku 1948 sa vedie obecná i školská kronika. V tomto roku si obec zobrala slovenský názov Holiša, v tom čase mala obec 622 obyvateľov. JRD bolo založené v roku 1950. V roku 1972 sa pripojili JRD Holiša, Nitra nad Ipľom a Fiľakovské Kováče vystupovali pod spoločným názvom Jednotné roľnícke družstvo 1. mája Holiša. V roku 1996 sa družstvo rozdelilo a každá obec hospodárila samostatne.

V roku 1952 bola v budove MNV zriadená sobášna sieň a miestny rozhlas. V roku 1961 mala obec Holiša 663 obyvateľov a v tomto roku sa začala výstavba troch nových rodinných domov a ďalšie stavby sa začali pripravovať. Začalo sa s prístavbou školy, pristavila sa jedna trieda a učiteľský byt. Požiarnici dostali do vienka novú požiarnu zbrojnicu. Za účelom poskytnutia služieb občanom bola zriadená Drobná prevádzkáreň pri MNV so zameraním na pílenie dreva a stavebnú činnosť. Postupom času sa činnosť rozšírila o činnosti zamerané na dopravu, obchodnú činnosť, maliarstvo, elektrikárstvo, výrobu betónových stĺpikov a výrobu ohradného pletiva. V roku 1962 bola realizovaná elektrifikácia osád Švoňavský a Lipovec. V roku 1966 bol v obci postavený pomník padlým sovietskym vojakom. Aj v roku 1969 sa v obci budovalo. Do cintorína sa zaviedol vodovod, na rieke Ipeľ bola vybudovaná vodná nádrž za účelom dodávky priemyselnej vody do Fiľakova, cez rieku Ipeľ bol postavený most a pri nádrži sa postavila čerpacia stanica. Katastrálne územie obce v roku 1970 predstavovalo 1036 ha pôdy a počet obyvateľov obce 659 občanov. V tomto roku sa vykonala prístavba ku kultúrnemu domu a postavil sa bufet prevádzkáreň. Dom smútku v cintoríne v Holiši bol postavený v akcii „Z“ svojpomocne občanmi obce v roku 1974.

Poľnohospodári na poliach Holiše dosiahli dobré výsledky v pestovaní zeleniny v roku 1981. V roku 1990 sa systém národných výborov zmenil na systém samosprávy. Od Holiše sa odčlenila obec Nitra nad Ipľom a tak vznikli dve samostatné samosprávy. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí v roku 1992 rozhodlo zriadiť obecnú políciu s označením OBECNÁ POLÍCIA HOLIŠA, mala 6 členov. Postupom času sa stav jej členov zredukoval na dvoch policajtov. Policajti sú vystrojení potrebnou výzbrojov a výstrojov. Ich hlavnou úlohou je udržiavanie verejného poriadku a zamedzenie trestnej činnosti v obci.
V dňoch 18. a 19. novembra 1994 sa konali voľby do obecnej samosprávy a voliči obce Holiša si zvolili jedného starostu a 9 poslancov obecného zastupiteľstva.